Medveď biely
Medvede biele žijú na južnom okraji arktického pásu ľadových krýh, pri mori, kde sa rozmnožujú a oddychujú tulene. V severných oblastiach, kde žije tento "veľký macko", nerastie veľa rastlín, a tak sa musí živiť hlavne lovom. Jeho korisťou bývajú ryby a morské vtáky, niekedy aj sob polárny, nazývaný tiež karibu. Najčastejšie však loví tulene krúžkované. V priemere zožerie 1 tuleňa za 11 dní. Tulene sa však pohybujú vo vode veľmi obratne, preto ich musia medvede biele loviť na brehu. To si vyžaduje dávku dômyselnosti. Ich najčastejším spôsobom lovu je trpezlivé vyčkávanie pri otvore v ľade, tzv. dýchacom otvore, ktorý slúži tuleňom na dýchanie. Raz za niekoľko hodín sa napokon v otvore objaví hlava tuleňa, ktorý sa potrebuje nadýchnuť. Medveď vtedy rýchlo zaútočí a usmrtí tuleňa jediným úderom mocnej laby. Niekedy sa medveď biely zasa opatrne plazí po bruchu za tuleňom, ktorý odpočíva na ľade. Musí si však dávať pozor, aby vietor fúkal smerom k nemu a nie od neho, inak by ho tuleň zacítil. Medvede biele pri každodennom hľadaní potravy prejdú dlhé vzdialenosti, až do 70 km. V zime putujú na juh, pretože more zamŕza. V lete sa znovu vydajú na sever.
Medvede biele sú dobre uspôsobené na život v chlade. Ich biela kožušina splýva so snehovým pozadím a je hustá a odolná voči vode. Sú to vynikajúci plavci a dokážu preplávať až 65 km na otvorenom mori. Pred mrazivou vodou ho okrem kožušiny chráni aj 7,5 cm hrubá vrstva tuku.
Po ľadovom kúpeli sa otrasie a obtiera sa o sneh, aby sa osušil. Kožušina im pokrýva každú časť ich tela okrem nosa a malých vankúšikov na chodidle. Všetky medvede majú na labách srsť, laby medveďa bieleho sú však mimoriadne ochlpené. Srsť ho chráni pred chladom, ale zabraňuje i šmýkaniu na ľade. Široké predné laby medveďa bieleho sú dosť špecializované. Medzi prstami je plávacia blana, vďaka ktorej dosahujú výnimočné plavecké výkony.
V najchladnejšom období zimy sa medvede biele ukladajú na spánok podobne ako ich príbuzné. Medvedica sa už začiatkom zimy prestáva potulovať a v snehu si urobí brloh, v ktorom vrhne najčastejšie 2 alebo 3 mláďatá. Mlieko matky medvedice má vysoký obsah tuku a z takejto výživnej stravy mláďatá veľmi rýchlo rastú a sú zároveň chránené pred chladom. Zo svojho snežného domu vyliezajú v marci alebo apríli a s matkou zostávajú ešte ďalšie 2 roky.
Poľovanie na medvede biele je dnes veľmi obmedzené. Pôvodní obyvatelia Arktídy, Inuiti, ich v malom množstve lovia každý rok. Avšak nelovia ich kvôli peniazom či potešeniu. Sú ich zdrojom potravy. Živia sa ich mäsom, okrem pečene, takej bohatej na vitamín A, až spôsobuje otravu a z kožušiny si robia odevy, ktoré ich chránia pred krutým severským počasím. Napriek tomu ich dnes stále lovia aj iný ľudia. Nechávajú si za ich ulovenie zaplatiť obrovské peniaze od bohatých ľudí, korí to považujú za vzácnu trofej alebo ich lovia a potom predávajú na čiernom trhu ich mäso, kožušinu a časti a pozostatky tela. Je to pre nich skvelý spôsob zárobku. Vôbec ich netrápi, že je to vzácny druh, ale i tvor, ktorý cíti a týmto len prospievajú k jeho vyhubeniu, pričom ich okrem iného ohrozujú tiež klimatické zmeny, vďaka ktorým prichádzajú o vhodné podmienky na prežitie...